Raz šla víla Amálka po lese na jeleňovi Veterníkovi. Niesli sa spolu ako krása s krásou. Cválajú po lese a cez dve rúbaniská. Na treťom rúbanisku sa jeleň potkol, div Amálka nezletela do černičia. A vtom sa ozval pichľavý hlások:
“Kde máte oči, vy dvaja? Rozbúrali ste mi chalúpku!”
Amálka sa pozrie a to tam stojí lesný mužík Tŕnik. Celý je pichľavý ako prút jeho černičia.
“To nemôžete inakade?” kričí a zlostne obchádza okolo zrúcanej chalúpky.
“Nehnevaj sa Tŕnik”, povedala Amálka. “Pošlem ti na chalúpku pomoc.”
“Lenže mňa skôr jeduje niečo iné ako tá zbúraná chalupa,” skríkol Tŕnik.
“Ty si krásavička, jeleň je krásavec, iba ja som špata.”
“Čo sa dá robiť,” mierne povedala víla Amálka.
